Pamätáte si na igelitkovú výzvu? Možno aj vás chytila za srdce. Mala obrovský úspech, nazbierala tisíce like-ov a zdieľaní a ja som od vás dostala nespočetne emailov a správ. Urobilo mi to obrovskú radosť a tak som premýšľala, čo inšpiratívne by som pre vás ešte mohla vytvoriť. odmietni slamku

Napadli mi hneď tri ďalšie výzvy a rozmýšľala som, do ktorej sa pustím ako prvej. A vyhrala to výzva #Odmietni slamku. Pretože, keď som tak začala pátrať po jej koreňoch uvedomila som si, že siahajú poriadne ďaleko. A že som toho musela veľa zažiť, aby som našla odvahu priniesť ju medzi ľudí bez toho, aby som sa cítila trápne za to, že riešim takú maličkosť akou je slamka.

***

Najprv vám poviem prečo slamka. Pretože je z plastu a ten sa v prírode nedokáže rozložiť. Každý deň sa na svete použije a vyhodí niekoľko stoviek miliónov slamiek. Častokrát končia v prírode, v moriach a oceánoch a zvieratá si ich mýlia s potravou. A keďže slamky sú z plastu môžu sa z nich uvoľňovať toxické látky do vášho nápoja.

***

Začalo sa to v lete 2006

Ocitla som sa na nádhernom gréckom ostrove, kde som prišla na letnú brigádu. Budú to dokonalé prázdniny, myslela som si, až kým som hneď druhý deň po vylodení nestrávila 18 hodín v práci.

Rozumej v kuchyni obrovskej kaviarne a došlo mi, že takto budú vyzerať všetky ďalšie dni až do môjho odchodu domov. Strávila som tam 90% času z môjho pobytu na ostrove a môžem čestne prehlásiť, že zákulisie dovolenkovej kaviarenskej kultúry poznám dokonale.

Keďže sme s kamoškou nehovorili ani slovo po grécky prischla nám ta najhoršia robota, umývali sme riady, podlahy aj záchody a cez naše ruky prešiel takmer všetok odpad, ktorý sa tam vyprodukoval.

A že ho bolo! Každý deň úplne plná, veľká bedňa. Čierne vrece sme ani nedokázali samé vybrať z koša, také bolo veľké a ťažké. Museli sme na to vždy zavolať chlapa. odmietni slamku

Najviac ma v tom odpade štvali slamky. Boli ich desiatky, ba možno stovky každý deň. Tučné čierne a farebné dlhé slamky. Frappé, čerstvé džúsy a drinky išli v tej horúčave na dračku. Pamätám sa ako som niekedy na konci júla mala chuť začať tie slamky umývať a používať znova. ni slamku

Leto 2006 malo aj zábavnejšiu stránku

Hoci som pracovala úplne každý deň do 3:00 rána občas som sa potom stihla ísť ešte aj trošku pozabávať. Dokonca som bola aj na diskotéke.  La Costa bola štýlová, hrala modernú grécku hudbu pod holým nebom a za barovým pultom horel oheň. Bola som vo vytržení. Čo vám poviem, dostať sa zo 40° kuchyne pred barový pult bol po dvoch mesiacoch úžasný zážitok. odmietni slamku

Prichádza môj drink a ja sa konečne cítim, tak ako som si toto leto predstavovala.   Srkám slamkou promile zo sexy pohára a namiesto toho, aby ma vystrelili k oblakom stiahli ma k zemi. Nie doslova, to len moja nová profesionálna deformácia sa prihlásila o slovo. Začala som premýšľať o tej slamke. Koľko ich asi v tomto podniku vyhodia každý deň do odpadu? Rozhliadla som sa okolo seba a usúdila som, že veľa.

Pozor! V tom čase som ešte neriešila ekológiu a už vôbec nie nejaké plasty. Vtedy som len videla tú obrovskú spotrebu slamiek v našej kaviarni a prišlo mi hlúpe, že ich treba kúpiť (čiže zaplatiť), používajú sa pár minút a potom sa vyhodia. Považovala som to za zbytočné plytvanie a vyhadzovanie peňazí. odmietni slamku

Leto 2015 bolo v znamení hesla“odmietni slamku“

Bola som tehotná. Čo si tak môžem objednať v kaviarni, keď moje obľúbené vínko aj káva dostali stopku. V tom čase začali byť moderné domáce limonády. Boli krásne, farebné, voňavé, plné ovocia a chutné. Farebné džbániky a karafy žiarili takmer na všetkých stoloch kaviarní a v nich aj slamky.

Tie prekliate potvory z Grécka ma po tých rokoch dobehli. A keďže toľko meškali rozhodli sa to dobehnúť a pre istotu vždy chodili vo dvojici. Z každej karafy trčali dve, asi aby to vyzeralo cool.

Jasné, že sa mi to vôbec nepáčilo a keďže v tom čase som už ekológiu riešila, tak som pri objednávaní povedala, že slamky nechcem.  Jednoduché a účinné. Počet použitých slamiek = 0. Ale len na mojom stole. odmietni slamku

Heslo „odmietni slamku“ som v roku 2017 posunula o level vyššie

Po desiatich rokoch cestujem znova do Grécka. A rovno na Santorini. Môj splnený sen. Hlavou mi lieta ako si vychutnám každú minútu, užijem si každý nádych slaného morského vzduchu, nechám sa unášať čarom výhľadov a každý deň si vychutnám frappé.

Frappé!

Ale veď to sa pije so slamkou. Môžem ju odmietnuť, tá stratégia predsa funguje dobre. Ale akosi mi to nesedí, piť frappé bez slamky sa asi ani nedá. Teda minimálne to nie je ono.

Počítam… 7 dní,  2 frappé za deň… to je 14 slamiek. Ok, nie je to tak veľa ale predsa nechcem, aby tam po mne ostali. Tak hľadám, pátram a našťastie strýčko google vždy nájde riešenie. Takže si na cestu balím nerezové slamky.

Priznávam sa, že mám trošku obavy a aj sa máličko hanbím. Povedať, že slamku nechcem je ešte ok, ale vytiahnuť vlastnú to už trošku hraničí s čudáctvom.

A mimochodom, keď som už bola na jednej zo santorinskych pláží chcela som si overiť štatistiky. Slamky vraj patria medzi top 10 plastových odpadkov, ktoré sa vždy nájdu pri čistení pláži kdekoľvek na svete. A môj malý osobný prieskum to potvrdil, o tom si môžete prečítať tu >>>

Ale čo robia slamky na našom sídlisku? V parku medzi panelákmi? Máme tu snáď nejakú pláž? Nie, to tá malá krčmička, kde sa ľudia zastavia na pivko kým sa deti hrajú stojí za tými slamkami.

Tak je to teda, kde sú drinky, tam sú slamky… hoci aj na sídlisku.

Leto 2018 patrí výzve #Odmietni slamku

Lebo ja stále narážam na slamky. Médiami nedávno prebehla informácia, že EÚ sa ich chystá zakázať. Super, hovorím si. Ľudia túto informáciu dokonca zdieľajú na sociálnych sieťach. Šíri sa to samo, až premýšľam, či to mám tiež zdieľať na Facebooku Lovely Planet. Veď už to vedia všetci.

Vedia, ale nič nerobia. V kaviarni trčia slamky z každej karafy. Ten barman, čo ich tam strkal nepočul o protislamkovej iniciatíve EÚ? Snáď nečaká na oficiálny zákaz. Veď k tomu, aby znížil produkciu slamkového odpadu to predsa nemusí mať čierne na bielom.  Nebodaj čaká na tú povestnú kolkovanú žiadosť…

A tak si hovorím, že ľudia zobuďme sa. Prečo nám treba niečo zakazovať a prikazovať zákonmi? Správnu vec môžeme urobiť aj sami od seba.

Prázdniny práve začali a ja vás pozývam zapojiť sa do výzvy:

#Odmietni slamku

Ako vidíte k jej vytvoreniu viedla dlhá cesta. V Grécku som spoznala čo ukrýva zákulisie kaviarní, ale cítila som sa bezmocná. V čase, keď som s tehotenským bruchom pila domáce limonády som ešte nemala na to vyzvať niekoho, aby slamku nepoužíval lebo je to zbytočný plastový odpad. Dnes sa už nehanbím za to, že riešim také prkotiny ako sú slamky.  

Ja tie slamky proste vidím a videla som ich aj keď som ešte ekológiu nijako špeciálne neriešila. Ja to proste mám v sebe. Moja eko duša rieši veci, ktoré si „normálny“ človek ani neuvedomí. Viem, že mnohí tie slamky jednoducho nevidíte. Nevadí, máte iné prednosti. Preto vám dávam tento môj eko pohľad na slamky ako dar. Kúsok zo mňa pre vás… vezmite a inšpirujte sa.

***

Slamková výzva je naozaj jednoduchá. Nepotrebujete na ňu nič špeciálne. Stačí na to nezabudnúť.

Pri jej vytváraní som myslela aj na tých z vás, ktorí už slamky úspešne odmietate. Vytvorila som preto 3 levely výzvy, tak verím, že si každý niečo nájde.

Pozývam vás, kliknite tu >>>

alebo na obrázok

PS: Tá slamka na fotke je nerezová. (To je len info pre podrývačov, ktorých už bolo niekoľko.)

Fotka vznikla v kaviarni na gréckom ostrove Santorini. Podľa mňa sa vydarila, mám tú fotku veľmi rada a preto som sa neskromne stala „tvárou slamkovej výzvy“  Hehe….

Ale má to aj hlbší význam. Bolo to prvý krát, čo som bez hanby vytasila vlastnú slamku aj keby si o mne čo mysleli… A mimochodom nikto sa tam nečudoval ani nesmial, že mám vlastnú slamku. Zbytočne som sa obávala. Ešteže som sa tými obavami nenechala odradiť.

A chcela som, aby táto výzva bola viac osobná. V predchádzajúcej igelitkovej výzve moja tvár chýbala a keď ste si nepreklikali môj web ani ste nevedeli, kto stojí za snahou eliminovať igelitky. Ja mám radšej veci viac osobné, keď viem, že je za nimi človek.