Na všetko vo svojom živote sa snažím nazerať „cez zelené okuliare“ a ani cestovanie nie je výnimkou.

Cestovanie je skvelé, rozširuje obzory, mení pohľad na svet aj vnútorné hodnoty. Cestovanie je tá najúžasnejšia vec, ktorú si môžeme za peniaze dopriať.

Ale cestovanie je často aj časom, kedy tak nejako viac plytváme a správame sa mega neekologicky.

Na cestách nás sprevádza rýchle jedlo a káva v plastovom poháriku na benzínke. O pitný režim sa stará voda v plastovej fľaši.

Hotely si rozšafne užívame a zo skvelého jedla na švédskych stoloch sa stáva odpad. A tomu všetkému kraľujú plastové slamky a plastové poháriky na all inclusive plážach.

Nemusí to tak byť, aj cestovať môžeme oveľa ohľaduplnejšie k matičke prírode. 

A aj keď mi na Santorini môj syn tie skutočné okuliare zlomil, tie „zelené“ mi ostali na očiach (alebo na duši). A čo som cez nich na tom čarokrásnom ostrove videla? No potvrdilo sa pár negatívnych štatistík, ale prinieslo mi to aj jedno veľmi pozitívne uvedomenie. Veď čítajte :)

Ako som zistila, že voda sa nedá piť

Konečne letíme na Santorini. Na letisku sme už o deviatej ráno. Prechádzame cez check-in, kde vypijem posledné dúšky vody zo svojej nerezovej fľaše.

Let má meškanie a odlet sa presúva na popoludnie. V lietadle, navzdory všetkým doterajším skúsenostiam, vodu nedostanem. Po pristátí riešime odvoz z letiska a nakoniec sa trepeme do hotela najprv taxíkom, potom autobusom a nakoniec aj pešo.

Sme na mieste. Je už sedem hodín večer a ja si uvedomím, že som od rána nič nepila. Ale vlastne som už viac hladná ako smädná. Na večeri vymetám švédske stoly a môj muž objedná pol litrový džbán vína. Že vraj na zahájenie dovolenky.

On vypije tri dúšky lebo je príliš studené (a on také na svoje hrdlo nemôže). Ja len dva lebo stále kojím nášho malého princa.

Takmer plný džbán končí na našej izbe a po večernom kolotoči vybaľovania, kúpania a uspávania prichádza smäd.

Googlim, či sa voda z vodovodu dá piť. A vraj sa nedá. Nevadí, veď do rána to vydržím. Dám si ešte pár dúškov vína a vleziem do postele.

Lenže neviem nezaspať, smädí ma stále viac a viac a jediné, čo mám na pitie je ten džbán s vínom. Tak si trošku odpijem, a potom zase a zase. Okolo pol noci je džbán prázdny a mňa suší ešte viac. Dokonca ma zaplavujú vlny horúčav a pri pokuse prevetrať sa na balkóne zistím, že aj hlava sa mi točí. (Po dvoch rokoch bez alkoholu je to asi normálne.)

Nevydržím to a o tretej ráno idem vyskúšať vodu z vodovou. A ona sa fakt nedá piť. Je akási slaná, vôbec nie je chutná. Nezvládnem viac ako 10 hltov. Fuj!

A prečo sa tá voda nedala piť?

Na Santorini totiž nie je prameň a voda, ktorá tečie z kohútika je upravená morská voda. Jej chuť  je stále trochu slaná, nie tak výrazne ako v mori, ale chutí naozaj divne. Pár dúškov sa dá zvládnuť, ale rozhodne sa nedá naliať do fľaše a popíjať celý deň.

Takže aj napriek tomu, že už viac ako 7 rokov zaryto odmietam vodu v plastových fľašiach na Santorini som si ich pár musela kúpiť. Pri ich kúpe ma neľútostne prepadol pocit totálnej nespokojnosti a nesúhlasu, ktorý bol navyše znásobený pri ich vyhadzovaní do smetia. Pretože žltý kontajner na plasty tam jednoducho neexistoval.

Takže plastovým fľašiam som sa nevyhla ani ja. Ich množstvo som sa aspoň snažila znížiť tým, že som si na raňajkách nabrala vodu do svojich nerezových fliaš. Čo ale v letných teplotách, ktoré tam vládli nestačilo na celý deň. (Áno, viem, že aj hotel má balenú vodu. Ale v znovu-naplniteľných, veľko-objemových fľašiach.)

Takže mi na tom čarokrásnom ostrove došlo, že aj keď na Slovensku nemáme moje milované more, máme jednu úžasnú výhodu. Kvalitnú vodu, ktorá nám tečie kedykoľvek z kohútika. Stačí otočiť.

Vôbec nie sme odkázaní na vodu v plastovej fľaši a aj napriek tomu ju väčšina ľudí kupuje. A produkuje tým obrovské množstvo zbytočného odpadu.

A pritom voda v plaste vôbec nie je kvalitnejšia a môže obsahovať potenciálne nebezpečné látky.

Keby si tak každý vyskúšal stráviť týždeň na mieste, kde voda nie je len tak ľahko dostupná, možno by nám došlo aký tu na Slovensku máme poklad.

Plasty na plážach nie sú mýtus

Určite ste počuli, že v moriach a oceánoch sa nachádzajú stovky ton plastu. Štatistiky hovoria, že v Stredozemnom mori v súčasnosti pláva okolo 250 miliárd plastových častíc o celkovej hmotnosti  500  ton.

Organizácie, ktoré sa venujú plastom v oceánoch pravidelne čistia pláže a medzi top 10 vecami, ktoré tam nájdu sú vždy:

• plastové fľaše,
• igelitky,
• slamky.

Tak som si aj ja urobila malý, súkromný prieskum. Chcela som vedieť, či sa mi tiež podarí naraziť na povestné slamky na pláži.

Bola som trochu skeptická, lebo na prvý pohľad všetko vyzeralo v poriadku a navyše sezóna sa ešte ani nezačala. Pláže boli takmer úplne prázdne, dokonca aj väčšina plážových barov a reštaurácií bola zatvorená.

Na moje prekvapenie, a nepríjemné musím dodať, sa všetko potvrdilo. V priebehu 3 minút som bez väčšej námahy na pláži nazbierala 10 slamiek. A neboli to jediné plastové veci, ktoré som tam našla.

Našli sme aj fľaše, plastové vrchnáky a plastové lyžičky.

Takže je to naozaj pravda. Plastový odpad na plážach je realita.

Niektoré slamky boli úplne „čerstvé“, ak sa to dá takto nazvať. Ležali tam snáď len pár dní, zatiaľ čo na niektorých bolo vidieť, že sú pravdepodobne z predchádzajúcej sezóny – v značnom štádiu degradácie, čiže rozkladu na stále menšie a menšie časti.

Nepríjemné je, že aj keď sme to všetko pozbierali nemali sme možnosť umiestniť plastový odpad do žltých nádob. Separácia odpadu na Santorini asi neexistuje.

Ďalšia vec, ktorá nás nemilo prekvapila boli igelitové tašky v mori. Natrafili sme na nich niekoľko krát za náš krátky pobyt. Pohrávali sa s nimi vlny a nebol to vôbec pekný pohľad.

Ako to asi bude vyzerať počas hlavnej sezóny, keď je na plážach hlava na hlave? Keď sú bary plné a na každý stôl sa nesie ľadovo vychladené frapé so slamkou a rôzne ďalšie drinky, ktoré by bez slamky nevyzerali tak dobre?

Ja som si Grécko tiež nevedela predstaviť bez popíjania frapé. A keďže si tento nápoj bez slamky tiež neviem predstaviť kúpila som si radšej znovu použiteľné nerezové slamky. Nevážia takmer nič, v kabelke nezaberú takmer žiadne miesto a urobia pritom veľkú službu.

A na moje veľké prekvapenie žiadny z čašníkov sa vôbec nečudoval, keď som ich požiadala o frapé bez slamky lebo mám svoju vlastnú. Takže sa nemusíte báť, že budete za exota, keď v bare vytasíte vlastnú slamku.

A keď si so sebou na dovolenku pribalíte aj látkovú tašku minimalizujete tým riziko, že sa pri šantení v mori vynoríte s taškou obopínajúcou vašu hlavu. Áno, toto presne sa mi raz stalo a asi som si aj cvrkla od preľaknutia.

Aj na dovolenke sa môžeme správať zodpovednejšie a ekologickejšie a nestojí to takmer žiadnu extra námahu. Nemusí to byť dokonalé, každý malý krok sa počíta :)

Lebo tie plasty, ktoré na plážach ostanú po nás turistoch naozaj nikam nezmiznú ani sa nevyparia.

Rozkladajú sa na stále menšie  a menšie častice. Takže sa v nich nakoniec budete sami váľať. Lebo tretina toho úžasného piesku, do ktorého si zaboríte nožičky je vlastne plast.

Objavte jednoduché tipy pre ekologickejší život a užívajte si aj Vy skvelý pocit, že robíte našu planétu lepším miestom pre život.

Stiahnite si e-Book ZDARMA!