Cestovanie a spoznávanie nových miest a krajín milujem. Od kedy mi ale do života vstúpil náš malý princ túto moju vášeň som vymenila za domácu pohodičku s ním.
Dlho som to síce nevydržala lebo už ako 6 mesačný s nami absolvoval týždňovú dovolenku v Bardejovských kúpeľoch. A potom ďalšie a ďalšie. Výletov a víkendov na Slovensku sme si do sfúknutia prvej sviečky užili viacero. Ale do zahraničia sme sa neodvážili.
Možno to poznáte tiež – STRACH. Farbisto vám začne vykresľovať všetky možné katastrofické scenáre, čo by sa mohli stať. Rozhodla som sa ale strach prekonať (lebo nie raz sa mi potvrdilo, že bol len v mojej hlave a s realitou nemal nič spoločné). A tak sme s mojim mužom začali spriadať plány na dovolenku pri mori. A zhodli sme sa na verdikte, že:
Tento rok už určite pôjdeme, ale podmienkou je:
Veci však nabrali rýchly spád a namiesto pôvodne plánovaného jesenného termínu dovolenky sme vyrazili už v máji. V čase, keď mal môj syn čerstvý 1 rok a 4 mesiace.
Výber padol na ostrov Santorini a z podmienok vyššie uvedeného zoznamu bola splnená len jediná – let bol krátky (2h 15) a bez medzipristátia.
Nebudem tu písať o tom, čo sme zažili a čo sa oplatí vidieť, to si môžete prečítať tu >>>
V tomto článku sa chcem venovať tomu, že cestovať s deťmi nie je zbytočnosť, ani hlúposť, nie je to ani strašné a ani nezvládnuteľné.
Uznávam, že po dvoch letoch lietadlom je priskoro zovšeobecňovať a dávať rady, preto len zhrniem moje skúsenosti.
Ak si to celé dokážete naplánovať tak, aby dieťa počas letu spalo je to na nezaplatenie. Síce vám úplne zmeravejú ruky, keď ho držíte v náručí, ale ten kľud a ticho stojí za to.
Nebyť meškania oba lety by sme vybavili v spánku a asi by som vám nadšene písala, že letieť s dieťaťom je úžasné.
Ale keďže občas veci nejdú presne podľa plánu, treba sa prispôsobiť situácii.
Nebudem klamať, vzlietanie (a potom aj pristávanie) bola skúška nervov. U nás boli hlavným problémom popruhy na pripútanie. Nechcel si ich nechať nasadiť ani za svet, takže pripútaný nebol. Nakoniec sa už aj letušky radšej tvárili, že nič nevidia. A keďže každé dieťa je iné, u vás môže byť „problém“ niečo úplne iné.
Samotný let prebehol v pohode, nehovorím, že nebolo náročné zabaviť dieťa, ktoré nedokáže sedieť na zadku a nič nerobiť. Treba využiť to, že je to nové prostredie, ktoré dieťa nepozná.
Preštudovať kartu s inštrukciami pre núdzové situácie aj časopisy. Zo sáčka na zvratky sa dá vytvoriť šuštiaca maňuška na ruku. Aj taký sklápací stolík je pre dieťa úžasne zaujímavá vecička.
V každom prípade čas v lietadle je jednoznačne čas, ktorý môžete plne a vedome venovať svojmu dieťaťu. A keď sa na to pozriete takto, nebude to nervy drásajúci zážitok, ale skvelá príležitosť byť spolu. Koniec – koncom, niet úniku.
To bolo naše heslo pri pôvodných dovolenkových plánoch. Ale na Santorini sme neprišli pre to, aby sme sedeli v hoteli. Santorini je jedinečný ostrov, byť tam a nevidieť legendárne mestečko Oia s typickými bielymi domčekmi vytesanými do stien kaldery by bol neodpustiteľný hriech.
Takže pomyselné pohodlie hotela sme rýchlo a ľahko opustili, keďže namiesto oddychu bolo nutné naháňať dieťa, aby nespadlo do niektorého z 5 bazénov.
Požičali sme si auto a prešli celý ostrov. A ako to zvládol náš malý princ? Úžasne!
Bol tak zaujatý novými miestami, ktoré videl, že ani nemal čas zlostiť.
Bolo nádherné sledovať ako to malé dieťa vníma všetko okolo seba, ako objavuje svet a odhaľuje nové veci, ako nasáva atmosféru a aj rozlišuje jazyk, ktorým sa k nemu prihovárajú cudzí ľudia.
Absolvoval s nami úplne všetky aktivity, od prechádzok na pláži a objavovania zákutí typických santorinských dediniek až po oddych v plážových baroch, kde sa nám mimochodom roztancoval.
Doma všetky moje pokusy o tanec vytrvalo odmietal. Až na Santorini sa ukázalo, že som mu púšťala nesprávnu hudbu. Žiadne „spievankovo“ a „fiha tralala“, poriadna klubová muzika bola to pravé. :)
Dieťaťu to vôbec nevadí. Ono to vôbec netuší a nerieši.
Nemá ani šajnu, že mešká lietadlo a v čase keď sme už mali oddychovať v hoteli ešte len odlietame.
Netuší, že sa kvôli tomu nevieme dostať z letiska.
Je mu jedno, že nás taxikár vozí cez pol ostrova lebo si zaumienil najprv odviezť inú zákazníčku, ktorú napratal k nám do auta.
A je mu úplne šuma-fuk, že kvôli tomu musíme čakať na autobus a aj to, že cesta v ňom trvá pridlho lebo stojí na každom rohu.
A to že nás ten autobus vyhodí kilometer pred našim cieľom so slovami, že je mimo sezóna a tam sa teraz nejazdí vôbec nevníma.
A keď sa tam trepeme pešo s kufrom, hladní a smädní berie ako príjemnú prechádzku.
Prvý deň sme boli na ceste viac ako 10 hodín a náš malý princ bol úplne v pohode. On mal svoj svet, on v každej tej situácii objavoval nové miesta a veci. Tu ho zaujali kamienky, inde zase schody. Sedieť prvý krát v autobuse je tiež super cool zážitok a o jazde v taxíku bez autosedačky ani nehovorím.
Je jasné, že dovolenka s ročným dieťaťom bude o dosť iná ako dovolenka vo dvojici. Na to sa treba pripraviť, zmieriť sa s tým a nemať nereálne očakávania.
Posedenia v kaviarni nebudú tak celkom oddychové, keďže budete naháňať dieťa pomedzi stoly.
Na spoločné romantické fotky zabudnite radšej hneď. To v kombinácii dieťaťa, ktoré sa len pred mesiacom naučilo chodiť a nekonečných schodov v santorínskych mestečkách proste nedáte. Nebudete riskovať kvôli fotke…
A možno oželiete aj niektoré známe miesta z cestovných sprievodcov. My sme si napr. nechali ujsť legendárnu cestičku do prístavu, po ktorej sa môžete nechať zviesť na chrbte somárika. Lebo veď nikdy neviete, ako na tie zveri bude dieťa reagovať a navyše vôbec netúžim po tom, aby strčil prst do každého h*vna.
Mohli sme síce využiť lanovku, ale v tom množstve ľudí by sme tam s našim drobcom určite nevydržali čakať.
Nepustili nás ani do úžasnej, luxusnej reštaurácie na stene kaldery. Deti tam totiž majú vstup zakázaný kvôli nebezpečenstvu pádu z útesu. Dokonca sme sa dozvedeli, že väčšina hotelov tam rodiny s deťmi ani neubytuje.
A nevideli sme ani, povestný najkrajší západ slnka na svete, ktorý môžete pozorovať z dedinky Oia. Nuž, aspoň máme dôvod na návrat.
Zhrnuté a podčiarknuté:
Cestovanie s malým dieťaťom je minimálne 3-krát pomalšie ale aj napriek istej náročnosti má toľko pozitív, že by to malo byť povinné (ako to skonštatovala moja sestra a ja môžem iba súhlasiť).
Aj s dieťaťom na cestách môžete byť eco friendly. My sme aj na Santorini používali látkové plienky a detské jedlo v štýle zero waste. Ak chcete ďalšie tipy ako cestovať ekologickejšie nájdete ich tu >>>