To, že budem používať látkové plienky som sa rozhodla ešte, keď som bola tehotná. Nechcela som, aby pomyselné maličké nožičky môjho bábätka nechali na zemi už v prvých mesiacoch života obrovskú ekologickú stopu vo forme množstva takmer nerozložiteľného odpadu – jednorazových plienok.

Znie to možno jednoducho, ale zorientovať sa v širokej ponuke moderných látkových plienok nebolo vôbec jednoduché, takže to chcelo veľa „štúdia“. A pri všetkom tom študovaní som narazila aj na pojem „bezplienková komunikačná metóda„. Už názov ma zaujal, veď to, že vďaka nej nebudem potrebovať plienky je jej jednoznačným posolstvom. Je teda super ekologická, lebo odpadáva aj pranie plienok.

Pustila som sa teda do ďalšieho štúdia, s guľatým bruškom som čítala a nasávala informácie. Mala som pocit, že tu nie je čo pokaziť! Dieťa dáva signály, že potrebuje cikať alebo kakať,  vy ho v tej chvíli vyzlečiete a podržíte nad umývadlom, toaletou alebo nočníkom. Super jednoduché! Jednoznačne idem do toho! Takmer som začala pochybovať o správnosti môjho rozhodnutia kúpiť látkové plienky…. veď nie sú najlacnejšie a zrejme ich ani nebudem potrebovať.

Všetko bolo ale ináč!

Malý sa narodil a moje prvo-maminkovské predstavy o dieťati sa stretli s realitou! Nič nefungovalo tak ako som to čítala. V signáloch môjho dieťaťa som bola totálne stratená! Veď on vlastne žiadne signály nedáva! Začala som dokonca pochybovať o svojej schopnosti byť matkou… Asi som slepá, alebo úplne blbá, že nerozumiem vlastnému decku…

Pomaly som sa zmierila s tým, že ja bezplienkovať nebudem… no signály som sa snažila sledovať naďalej. Ale stále som ich nevidela :) Že sa niečo deje som si vždy všimla až keď bolo neskoro, keď malý prdel alebo tlačil.

S cikaním to bolo ešte ťažšie… Keďže som ho vždy nechávala dlho vyzlečeného, aby si vetral guľky (veď je predsa chlap) videla som ho cikať mnoho krát. Stále som sa zamýšľala nad tým, aké správanie pred samotným cikacím aktom mohlo byť signálom. Občas sa mi aj zdalo, že ho už vidím (napr. trošku stíšil a potom pustil) a zalial ma šťastný pocit, že heuréka, už som na to prišla. Ale pri ďalšom cikaní ma čakalo sklamanie lebo mu nič z odpozorovaných signálov nepredchádzalo.

Takto to išlo, kým mal môj malý princ 6 mesiacov. A keďže v múdrych knihách sa píše, že dieťa dáva signály len prvých 6 mesiacov života, potom, keď si nich rodičia nevšímajú a neodpovedajú na ich, tak ich dávať prestáva, pomyselne som už bezplienkovej metóde dávala definitívne zbohom.

Kurz bezplienkovej metódy

Vedela som ale o kurze bezplienkovej metódy, ktorý organizuje Ing. Alena Kuchtová z materského centra Smajlík v Košiciach. Dva krát sa nám kurzu nepodarilo zúčastniť, ale presne v deň, keď mal môj syn 6 mesiacov sme to dali! V poslednej chvíli :)

Konečne som stretla skutočnú bezplienkáčku, ktorá mi vedela konkrétne poradiť. Dozvedela som sa pre mňa zásadnú vec, ktorá možno pomôže aj ostatným mamičkám, ktoré sa o bezplienkovanie tiež zaujímajú ale podobne ako ja nevidia signály svojho dieťaťa.

Ak ste presvedčená o tom, že dieťa signály nedáva, stavte na ČASOVANIE.

Čo tým myslím? Zamyslite sa nad tým kedy asi treba na „nočník“ vám. Určite je to ráno po zobudení alebo po jedle atď. A toto veľmi jednoducho aplikujete u bábätka.

Táto rada sa mi zdala hodná vyskúšania a preto som sa do toho pustila hneď na druhý deň! Nemala som síce špeciálny čínsky nočník, ktorý sa na bezplienkovanie používala, ale poobzerala som sa po domácnosti a použila, čo bolo po ruke – vedierko :)

Dieťa sa mi hneď na prvý krát vycikalo :) Keď to teraz čítate určite sa vám to nezdá ako veľká vec, ale doteraz si dokážem vybaviť to nadšenie, ktoré ma vtedy zalialo :) Ono to funguje!!! Aj keď to bola asi len náhoda, ale prvý úspech vás neskutočne nakopne! A do večera sme do vedierka vychytali všeličo :)

Hneď o dva dni sme išli na týždňovú dovolenku, tam sme bezplienkáčstvo takmer vôbec nepraktizovali, takže sa nám to zase trošku oddialilo. Ale po návrate sme na našu novú tradíciu zase plne nabehli. A výsledky?

Bezplienkujeme už cca 6 týždňov a pokakaných plienok sme mali asi 10! Ešte asi stojí za zmienku, že ten môj malý princ si na kakanie naozaj potrpí. Aj keď sa všade píše, že plne dojčené deti môžu nekakať aj 10 dní ja som taký deň nezažila ani jeden.

Môj syn väčšinou kaká, a teraz sa podržte, 3-4 krát za deň! Občas sa stane, že len 2 krát :) Takže teraz asi chápete prečo som túžila bezplienkovať… lebo aj keď väčšinu „produktu“ vychytá separačka, ale tá „kari žltá“ ide dole fakt ťažko…

Poďme teda ešte raz k výsledkom a k mojej stratégii, keďže ako možno tušíte signály stále nevidím :)

Výsledky: Bez plienok síce nefungujeme, ale sú na 90% len ocikané (a toto prať je naozaj brnkačka). Niekedy je plienka úplne suchá, takže po „nočníkovaní“ mu kľudne môžem obliecť tú istú.

A metóda? Nad nočníčkom ho podržím vždy keď sa zobudí. Po zobudení si princ užije mliečko priamo od mamičky a do 5 minút putuje nad nočník. A takto to robíme po každom zobudení. (Spíme 3-4 krát za deň.)  Medzitým to zatiaľ vôbec neriešime.

Pýtate sa prečo nad nočník? Vedierko som používať prestala, nakoľko keď som ho držala medzi nohami dosť ma škrabalo… A povedala som si, že nočník bude malý používať aj tak o niečo neskôr, tak nech sa s ním zoznámi. Tiež ho držím medzi nohami a dieťa nad ním jemne pridržujem v polohe „klbko“.

Za zmienku stojí aj to, že pri prvých pokusoch v prvých dňoch som ho nad nočníkom musela držať aj 10 minút, kým niečo urobil. Teraz sa utrónime na nočníku, poviem naše cikacie heslo a do troch minúť sme hotový! On už presne vie, čo má urobiť a vidím, že to robí vedome. Samozrejme pochvala, potlesk, pohladenie po hlavičke a moja nefalšovaná radosť nikdy nesmie chýbať. A teší sa aj on :)

Zabudnite na pohodlnosť

No bezplienkovanie má aj nevýhodu. Na pohodlnosť zabudnite! Sú chvíle, hlavne ráno, keď sa mi vôbec nechce vstať z postele a držať ho nad nočníkom. Kľudne by sme sa mohli ešte váľať v posteli.

Alebo keď sa zobudí počas dňa, pred bezplienkovaním som ho mohla nechať buntošiť a mať ešte chvíľu „voľna“. Teraz s ním musím hneď „narábať“. Ale veď nie preto som mala dieťa, aby som od neho mala pokoj :)  A váľať v posteli sa môžeme aj potom, navyše so zadočkom v suchu :)

Cestovanie, výlety a dovolenky sú tiež trošku problém, teda aspoň kým sa bezplienkový systém poriadne zabehá. Počas dovoleniek a výletov navyše často krát fungujeme ináč, sme celý deň vonku, dieťa spí v kočiari, celý systém sa naruší… Ale prišla som na to, že aj tak sa to dá, minimálne keď ste v prírode :) Podržíte si dieťa medzi nohami bez nočníka a je to!

Nechce sa vám na výlety vôbec ťahať nočník? Ani mne. Na prebaľovaciu podložku hodím pár strán starých letákov a môžeme veselo bezplienkovať. Aspoň sa tie letáky konečne naozaj zmysluplne využijú :D

A čerešnička na torte

Už aj totálne slepá a blbá mama (teda ja) začína vidieť signály :) Jeden najjednoduchší a úplne jednoznačný je, že si malý začne chytať plienku. Keď ho hneď rozbalím v momente to ideeee!

Takže maminky ak chcete začať s bezplienkovaním, ale neviete si rady lebo márne čakáte na signály vedzte, že naozaj stačí len začať a ono sa to rozbehne. Dokonca sa dá začať aj neskoro, po 6 mesiaci. Začnite s časovaním a postupne sa to obaja naučíte :)