O tom, že žijeme v dobe plastovej už asi viete. A pravdepodobne aj o tom, že plasty znamenajú obrovský problém pre našu planétu. Vo svojej podstate sú nerozložiteľné a všetky, čo sa kedy vyrobili sú ešte stále na Zemi. Ohrozujú ekosystémy, znečisťujú prírodu a zabíjajú zvieratá.
Fotografie korytnačky, ktorej trčí z úst plastová taška, albatrosa plného malých kúskov plastu ako aj mŕtvej veľryby, ktorá mala v žalúdku 30 kusov plastových tašiek už viac krát obleteli svet.
To všetko bije na poplach a ľudstvo by malo obmedziť svoju plastovú spotrebu.
Ale často počujem, že sú to len zvieratá…
…a že moria a oceány sú príliš ďaleko, takže prečo by sme mali niečo meniť.
Kvôli sebe!
Pretože podozrenie, že plasty ovplyvňujú nielen prírodu, ekosystémy a zvieratá ale hlavne zdravie nás ľudí je už potvrdené čierne a bielom.
Jedna zo štúdií, v ktorej francúzski vedci skúmali vplyv plastu na samice vodných slimákov by mohla načrtnúť hĺbku problému.
Samice slimákov rozdelili na dve časti a zavreli ich na 6 – 8 týždňov do sklenených a do plastových nádob. Zatiaľ, čo tie v skle boli v pohode, tým v plaste sa úplne zbláznil hormonálny systém. Ich vaječníky produkovali tak veľa vajíčok, že ich vajcovody ten nápor nevydržali a doslova vybuchli.
Skúmalo sa už aj na ľuďoch a to priamo na Slovensku. Ftaláty a bisfenol A kolujú v žilách nielen nám ale aj novorodencom.
Štúdia porovnávala obsah ftalátov v telách matiek a ich detí v hlavnom meste s tými, čo žijú v malých dedinách, v objatí prírody na severe Slovenska. A výsledky boli prekvapujúce.
Zatiaľ čo matky z dedín mali v telách menej nebezpečných látok v porovnaní s matkami z hlavného mesta, deti v oboch skupinách boli rovnako zamorené.
Pretože deti sa celé dni váľajú po plastových podložkách, sú kŕmené z plastových tanierikov s plastovým príborom a vodu pijú z plastových fliaš. Hrajú sa s plastovými hračkami, ktoré cmúľajú a hryzú, nečudo, že vo svojich malých telíčkach majú tak veľa nebezpečných látok.
Niet už pochýb, že plasty veru nie sú takým geniálnym riešením ako sa môže zdať. Jedovaté látky uvoľňované z plastov bezprostredne nezabíjajú, len zhoršia kvalitu života. Spôsobujú ochorenia, o ktorých hovoríme, že vznikli „z ničoho – nič“ a ani lekári nevedia povedať odkiaľ sa vzali.