Deň nenakupovania

Obchod, nákupné centrá, hypermarkety, nájdeme tam všetko, pekne pokope, častokrát aj s možnosťou dobre sa najesť vo fastfoodoch a reštauráciách alebo sa zabaviť napr. v kinách.

Parkovisko musíme obkrúžiť aj niekoľko krát, aby sme našli voľné miesto, hlavne teraz pred Vianocami. Vo vnútri sa to už hemží nákupnou horúčkou, výklady lákajú najlepšími kúskami a veľké nápisy o zľavách a akciách pozývajú dnu.

Neodoláme, vchádzame, nakupujeme….. s každým novým kúskom si z obchodu odnesieme aj ďalšiu igelitovú tašku, potom zakotvíme vo food court-e a posilníme sa niečim rýchlym, z čoho ostane halda odpadu. Ani nevieme ako a vonku je tma, krásny deň za nami a my sme si ho „užili“ vo vyklimatizovaných priestoroch nákupného centra.

Nie je na tom nič zlé pokiaľ sa to nedeje pravidelne a príliš často. Alebo?

A práve preto vznikol svetový Deň nenakupovania. Oslavujeme ho vždy na konci novembra, tentokrát v piatok 29-teho.

Na Slovensku sa zatiaľ povedomie o tomto dni veľmi nerozšírilo a Slováci veselo nakupujú.

V Amerike je tento deň ešte väčším paradoxom, keďže práve na tento posledný novembrový piatok pripadá tzv. Black Friday, teda deň, ktorý odštartuje najväčšie víkendové výpredaje v roku.

Kým po minulé roky to u nás na Slovensku s „Black Friday“ ešte nebolo také zlé, tento rok mám pocit, že obchodníci objavili teplú vodu. Black Friday číha odvšadiaľ. Veľké nápisy v obchodoch, reklamy v telke aj na internete a plná emailová schránka – vyzerá ako čierna diera…

Takže americký čierny fenomén už roztiahol svoje chápadlá aj k nám. Ale Deň nenakupovania (Buy Nothing Day) sa do povedomia Slovákov ešte nedostal.

Prečo a ako vznikol Deň nenakupovania? A na čo je vlastne dobrý?

Deň nenakupoavnia sa prvý krát oslávil v roku 1992 v Kanade odkiaľ sa časom rozšíril do ostatných krajín. Inicioval ho istý Ted Dave, ktorý predtým pracoval v reklamnej agentúre, kde pomáhal zvyšovať predaj najrôznejších výrobkov a vymýšľal čo najrafinovanejšie spôsoby ako v ľuďoch prebudiť túžbu mať vždy viac.

Postupom času si však začal uvedomovať negatívne dôsledky rastúceho konzumu pre ľudí, ako aj pre celú planétu. Jedného dňa si povedal dosť a rozhodol sa svoju kreativitu a dlhoročnú skúsenosť s prácou v reklamnej brandži využiť trochu inak. A tak vznikol Deň nenakupovania (Buy Nothing Day).

Termín konania tohto nenákupného dňa je stanovený práve na koniec novembra, aby v čase kedy výrazne rastie spotreba pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami prinútil ľudí k zamysleniu.

Deň Nenakupovania je jednoduchá myšlienka s hlbokým dopadom.

Vyzýva ľudí, aby aspoň jeden deň v roku nenavštívili žiaden obchod a venovali čas svojej rodine a priateľom a možno zamierili aj do prírody.

Núti nás zamyslieť sa nad začarovaným kruhom spotreby a nad jeho dopadom na životné prostredie a svet. Naša konzumná kultúra sa totiž vymkla kontrole a približne 20% svetovej populácie spotrebováva 80% prírodných zdrojov.

Niekedy sme nakupovali, to čo sme potrebovali pre život, dnes už nakupujeme z iných dôvodov ako je snaha zapôsobiť na druhých ľudí, vyplniť prázdno v živote, zabiť čas…

A nad čím konkrétne sa máme v tento Svetový Deň nenakupovania zamyslieť? Nad tým aký má náš konzum vplyv na životné prostredie, svet ale aj na naše zdravie.

Životné prostredie

• Odpad je neodvratne súčasťou každého nákupu. A každý obyvateľ Slovenska vyprodukuje za rok 427 kg odpadu. Keby sme tento odpad vysypali na zem pokryli by sme ním 880 futbalových ihrísk do výšky viac ako 1m!
• Viacnásobné obaly a príliš malé balenia tovarov tvoria zbytočné odpady.
• Dovoz tovarov zo zahraničia utláča domáce produkty a výrobky. Mnohé z nich sa dajú vyprodukovať aj u nás ale dovážajú sa zo zbytočne veľkej diaľky, čím sa vypúšťa do atmosféry obrovské množstvo CO₂ a škodlivých látok.

Zdravie

• Ľudia sa prechádzajú už len medzi regálmi obchodov – skúste si spomenúť, kedy ste boli naposledy v prírode.
• Nikdy neviete, či si náhodou nekupujete geneticky modifikované potraviny.
• V potravinách je množstvo zbytočných a škodlivých konzervačných látok, emulgátorov a iných chemických lahôdok.
• Ani oblečenie na tom nie je lepšie – samé chemické farby a iné lahôdky.
• Zvyšujúci sa dopyt po živočíšnych produktoch spôsobuje ich hromadnú produkciu, znižuje ich kvalitu, podieľa sa na týraní miliónov zvierat a odlesňovaní dažďových pralesov.

Spoločnosť

• Obrovské množstvá reklám manipulujú ľudí ku kupovaniu zbytočných výrobkov, ktoré sľubujú pocit bezpečia a blahobytu.
• Gigantické spoločnosti, ktoré spravujú siete hypermarketov, svojim vplyvom nútia výrobcov znižovať ceny často na úroveň výrobných nákladov a tým znižujú aj samotnú kvalitu výrobkov.
• Za veľkým množstvom lacných výrobkov sa skrýva nedocenená práca, utrpenie a chudoba ľudí na druhom konci sveta.
• Každým nákupom dávate peniaze krajine pôvodu, výrobcovi a konkrétnym ľuďom. Všímajte si, koho podporujete – chcete peňažne prispievať na piate športové auto riaditeľovi nadnárodnej korporácie alebo radšej podporíte poctivého farmára z vedľajšej dediny, aby mohol zaplatiť deťom tanečný krúžok?

Verím, že sa aspoň v tento deň zamyslíme nad našimi nákupnými pohnútkami a možno aj prehodnotíme niektoré naše postoje. K tomu je tu ešte jedno vtipno/pravdivé video o našej potrebe vlastniť najnovšie veci: