Veci nás prežijú

Sedím sama v tichu v modrom salóniku a uspávam svoje dieťa. Modrým salónikom sme nazvali manželský apartmán v dome mojej babky. Má slušnú rozlohu, pozostáva z obývačky prepojenej so spálňou a bol na svoju dobu krásne zariadený.

Modré poťahy na kreslách a sofe dominujú celej miestnosti. Sú ako nové, nestihli sa ani usedieť. Vitrínky sú plné pohárov, z ktorých nikto nikdy nepil. Na manželskej posteli ležia tučné perové periny pod ktorými nikto nespal. Všetko je ako nové akurát, že to má už 50 rokov.

Moji starý rodičia budovali svoj domov dlhé roky a stálo ich to veľa odopierania. Svoj manželský apartmán si vážili až natoľko, že v ňom ani nespali. Boli tam len veci.

A teraz tie veci nikomu nechýbajú. Nikto ich nechce. Nikto ich nepotrebuje.

Sú to už tri mesiace, čo naša babka navždy odišla. Odišla a všetko tu nechala. Svoj dom, ktorému obetovala celý život. Všetky veci, taniere, gauče aj milované kvety.

Veci nás prežijú

„Veci nás prežijú“ zvykne hovorievať moja mama. Až teraz mi skutočne docvakla hĺbka a pravdivosť tých slov.

Všetci tu hromadíme haraburdy. V našich bytoch sa už nemáme kam zmestiť. Skrine praskajú vo švíkoch. A my stále kupujeme ďalšie a ďalšie veci. Oblečenie, doplnky, elektroniku a s každou novou vecou dúfame, že sa priblížime k tomu vytúženému pocitu šťastia. Priblížime, ale len na chvíľu, kým neprídu na trh nové veci a my zase pocítime potrebu ich mať.

Máme pocit, že keď budeme mať ešte to alebo ono budeme šťastní. Že značkové oblečenie nám prinesie uspokojenie, že nové auto nám prinesie šťastie. A tak hromadíme alebo aj vyhadzujeme.

Konzum sa stal alfou a omegou našej existencie. Áno ekonomika a naša životná úroveň by bez neho nemohla rásť. Ale rastie úmerne s ňou aj naše šťastie? Naša spokojnosť? Harmónia a vyrovnanosť?

Keď už veci nie sú dôležité

Posledných pár týždňov mi bolo dopriate stráviť s mojou babkou aspoň chvíľu každý deň. Som vďačná za tú príležitosť a bolo to pre mňa nesmierne obohacujúce obdobie.

A viem, že jej v tom čase ani na sekundu nebolo ľúto za vecami, ktoré vlastnila. Ani za tými, čo si nikdy nekúpila aj keď možno chcela. Na povrch vtedy vyplávali úplne iné „veci“. Vzťahy, láska, splnené a nesplnené sny.

Aj z môjho vnútra sa začali tlačiť na povrch všelijaké pocity a myšlienky.  Uvedomila som si, že neboli podstatné darčeky, ktoré som jej dala alebo nedala. Podstatné bolo, či som prišla a vypočula ju. Či som jej dala lásku, ktorú si zaslúžila a ktorú potrebovala.

Nedala… a za posledných pár týždňov sa to už nedalo dobehnúť. Aj keď som sa snažila, ale tie roky sa vrátiť nedajú. Aj keď som ju ľúbila z celého srdca nedávala som jej to dostatočne najavo činmi. Láska ostala zamknutá v mojom srdci a hriala len mňa.

Nuž niekedy nás život poučí naozaj smutným spôsobom. Ale sú tu mamy, otcovia, sestry, bratia, manželia a deti, ktorým ešte stále máme šancu odovzdať to najvzácnejšie po čom všetci túžia. Môžeme im darovať lásku a náš čas.

Hodnota alebo odpad

Prechádzajúc sa po veľkom, prázdnom dome plnom vecí som si uvedomila, že nechcem hromadiť veci. Už dávno som prišla na to, že veci ma nerobia šťastnou. Alebo keď aj, tak len na chvíľu. Keď sa nová vec opozerá a stane sa každodennou súčasťou pocit šťastia už neprináša.

Navyše z mnohých vecí sa časom stane odpad. Väčšinou ten najhorší – plastový, ktorý z našej zeme nikdy nezmizne. Bude ležať na skládkach, alebo sa krútiť v oceánskych prúdoch.

Aj výroba všetkých tých vecí niečo stojí. Zdroje našej planéty sme si tento rok vyčerpali už 9. augusta a „oslávili“ sme tzv. Deň prestrelenia Zeme (Earth Overshoot Day). Teraz už žijeme na dlh…

Keď prestaneme hromadiť aj naša matička Zem nám poďakuje. Menej vecí – menej odpadu.

A keby ste si teraz aj poklepali na čelo, že mi úplne preskočilo lebo nakupovanie vás proste baví odneste si z tohto článku len jednu vec.

A tou je LÁSKA.

K ľuďom, k prírode, k matičke Zemi.

A každému ju venujte spôsobom akým potrebuje. Kým je čas…

Pošlite to ďalej

A preto vám všetci moji blízky – rodina, priatelia, fanúšikovia a všetci, čo čítate tieto riadky posielam veľké objatie a kúsok môjho srdca. Mám vás rada.