Už je to viac ako rok, čo ma na internete upútal článok o tom, že obyvatelia z Pitcairnových ostrovov hľadajú nových usadlíkov. Je to síce dokonalý tropický raj, ale žije tam len 47 obyvateľov – starnúcich. Prečo? Je to proste ďaleko. Ďaleko od všadiaľ a všade, lietadlá tam nelietajú a lode plávajú len sporadicky. Napriek tomu, obyvatelia nechcú, aby sa ostrov úplne vyľudnil preto dobrodruhom, ktorý by sa rozhodli prisťahovať ponúkajú bezplatne pozemok na stavbu domu.

To znie zaujímavo, hovorím si, ale zároveň sa čudujem ako je možné, že neviem kde sa tie Pitcairnove ostrovy nachádzajú. Ja predsa poznám všetky tropické raje na zemi. Je to moja vášeň, túlať sa ostrovmi na internete a snívať. Ale na Pitcairnove ostrovy som nikdy pri svojich potulkách mapou nenatrafila.

Tam, kde sa aj muchy otočili

Otváram teda Google Earth a píšem do vyhľadávacieho riadku Pitcairn. Planétka sa otočí a približuje sa na malinkú bodku uprostred veľkej modrej plochy.

Viete ako sa hovorí miestu, ktoré je totálny zapadákov, úplná diera na konci sveta, pánubohu za chrbtom. My na východe hovoríme, že sa tam aj muchy otáčajú. Ale čo sa týka Pitcairnových ostrovov tie povestné muchy sa otočili ešte tisíce kilometrov pred nimi.

V tej chvíli som si spomenula na prírodopisný film o „osídľovaní“ odľahlých ostrovov faunou a flórou. Na väčšine odľahlých ostrovov nenájdeme žiadne suchozemské zvieratá, vtáky, či cicavce. Nanajvýš tak korytnačky, ktoré tam doplávajú.

Je to preto, že takú dlhú cestu zo svojho domova na odľahlé ostrovy by žiadny živočích neprežil, tak ich tam nedostala ani evolúcia.

Iné je to s rastlinami, semienka sa preniesli vo vetre a v prachu alebo na troskách a keďže nepotrebujú jesť ani piť cestu prežili. Preto na ostrovoch bežne nájdeme palmy a ďalšie druhy rastlín.

Zoomujem si teda mapu a postupne klikám na fotky z panoramia (nie je ich tam veľa). Očakávam fotky paliem skláňajúcich sa nad tyrkysové vody Tichého oceána a ostávam sklamaná.

Palmy tam síce sú, aj zvieratá tam už ľudia dopravili, ale čo sa tam dostalo úplne bez problémov samo?

Plastový odpad!

Namiesto sexi fotiek tropického raja na mňa vykukli fotky pláže s jemným pieskom posiatym najrôznejším plastovým odpadom. A dovolím si tvrdiť, že ho tam nerozsypali tí 47 obyvatelia ostrova.

Úplne ma zarazila absurdnosť toho, čo tam vidím. Ostrov dlhý 10 a široký 5 km uprostred nekonečnej vody zasypaný našimi odpadkami.

Ako je vôbec možné, že sa všetok ten plast dostal až tam, keď tam evolúcia nedokázala dostať živú dušu?

Pre plast totiž platia iné zákony „osídľovania“. Ten vydrží cestu dlhú hoci aj 700 rokov, neobmedzuje ho čas, nepotrebuje jesť ani piť. Dokáže tak osídliť aj miesta vzdialené tisícky kilometrov od miesta, kde sa ho ľudia zbavili.  

A vlastne niet sa čomu čudovať, oceány sú plné plastového odpadu. Tvoria sa v nich dokonca celé plávajúce ostrovy.

A prečo ma to trápi?

Pretože plasty sa rozkladajú stovky rokov. Všetky, ktoré kedy boli vyrobené sú ešte stále na zemi. Plasty nás prežijú.

A svetová produkcia plastov už viac ako 50 rokov neustále rastie. V roku 2013 bolo vyrobených okolo 299 miliónov ton plastov, čo je nárast o necelé 4% oproti predchádzajúcemu roku. A tento trend stále stúpa.

Recyklácia tento problém nerieši, pretože plasty zväčša nie sú recyklované do tej istej podoby (ako je to u skla). Vyrobia sa z nich produkty nižšej kvality. Takže na výrobu nových plastov sa opäť využívajú nové suroviny (z veľkej miery neobnoviteľné).

Dôležitým krokom je vzniku plastových odpadov predchádzať. My ako spotrebitelia by sme ich mali míňať a vyhadzovať menej.

Nevravím, že sa dajú úplne vylúčiť, ale zmenou svojich návykov a správania je možné ich značne obmedziť.

A keď pridáme ruku k dielu všetci, hoci by sa malo jednať len o jeden plastový kus odpadu za deň menej bude to mať obrovský dopad. Veď si to spočítajte….