Tajný a dlhý život plastovej fľaše

1_www.chiaraobscura.com

Podľa prieskumov až 95% domácnosti nakupuje aspoň občas nápoje v plastových fľašiach, či už ide o vodu alebo sladené nápoje. Uvedomujeme si pritom aký to má dopad na životné prostredie? A zaujíma to vôbec niekoho? Prečo by malo? Veď sa to týka prírody nie nás ľudí! Je to naozaj tak? A nezabudli sme náhodou na to, že príroda a ľudia sú spojené nádoby a čo si zasejeme to si zožneme a aj zjeme? Pozrime sa preto bližšie na to, ako ovplyvňujeme životné prostredie spotrebou vody v plastových fliašiach.

Na začiatok si dajme trošku šokovej terapie a pozrime sa na problém PET fliaš v číslach:

  • Prírode trvá viac ako 450 rokov, kým rozloží jednu fľašu! Tá, ktorú dnes vyhodíte do zmiešaného odpadu sa rozloží najskôr po roku 2 465.
  • Len v USA sa na ich výrobu plastových fliaš použije 17 miliónov barelov ropy, ktorá by mohla poháňať 100 000 áut celý rok! A ešte si pridajme Európu, Čínu a ostatné krajiny….
  • Znečistenie na výrobu plastových fliaš v USA predstavuje vyprodukovanie 2,5 milióna ton oxidu uhličitého. A Európa? Čína? Ostatné krajiny?
  • Celosvetovo sa recykluje len cca 20% plastových fliaš! Všetky ostatné končia na skládkach, v spaľovniach, v prírode, v moriach a oceánoch!
  • Každoročne pribúda na svete približne 141 miliárd použitých plastových fliaš, ktoré nie sú recyklované.

A worker uses a rope to move through a pile of empty plastic bottles at a recycling workshop in Mumbai June 5, 2014. According to the United Nations Environment Programme website, World Environment Day is celebrated annually on June 5 to raise global awareness and motivate action for environmental protection. REUTERS/Danish Siddiqui (INDIA - Tags: ENVIRONMENT SOCIETY TPX IMAGES OF THE DAY)

Aké sú teda všetky aspekty dopadu plastových fliaš na životné prostredie?

  • musia sa vyrobiť – z ropy, za použitia ďalších chemikálií a za spotreby iných zdrojov
  • musia sa prepraviť k zákazníkom – kamióny na cestách
  • tvoria odpad – čo vyžaduje skládkovanie, spaľovanie alebo recykláciu, v horšom prípade končia v prírode a oceánoch

Takže poďme pekne poporiadku a rozoberme si každý z týchto aspektov.

Cesta fľaše k zákazníkovi

Výroba plastových fliaš si vyžaduje obrovské množstvo zdrojov – t.j. suroviny a energiu. Plastové fľaše sa vyrábajú z ropy, čo je neobnoviteľný zdroj. Ropa sa získava a spracováva pomocou energeticky náročných procesov, ktoré ničia krehké ekosystémy. Ale z ropy sa plastová fľaša nevykúzli len tak, na to sú potrebné ďalšie suroviny a mnoho chemických látok. No a aby toho nebolo málo na výrobu jednej plastovej fľaše sa spotrebuje 1,5 až 2 l vody.

Hotové fľaše sa potom naplnia a transportujú do obchodných reťazcov, aby sa mohli dostať ku koncovým spotrebiteľom. Doprava sa uskutočňuje prevažne nákladnou automobilovou dopravou. Tá takisto spotrebováva fosílne neobnoviteľné zdroje a prispieva ku globálnym klimatickým zmenám produkciou CO2. K tomu tiež pripočítajme hluk z dopravy a znečistenie ovzdušia, ktoré znižuje kvalitu nášho života. A to je len taký zjednodušený popis výroby plastových fliaš a ich ceste k zákazníkovi.

Na obrázku je zachytený životný cyklus takej plastovej fľaše, kde môžeme vidieť, že jej cesta ku konečnému spotrebiteľovi je celkom dlhá. A my ju potom vypijeme za pár minút alebo za jeden deň… fľašu vyhodíme a vec pokladáme za vybavenú. Viac sa nestaráme, neriešime, nezamýšľame sa. My sme sa jej zbavili, ale je naozaj preč? Skutočne zmizla? Asi už tušíte, že nie. Len sa presunula inde, kde sa začínajú ďalšie problémy.

 zivotny_cyklus_SK_RGB

Často krát som sa stretla s argumentom, že niekto síce pije balenú vodu, ale plastovú fľašu potom vyhodí do separovaného odpadkového koša na plasty, takže je to OK. Áno separovanie odpadu často považujeme za synonymum pre ekologický život. Určite je lepšie odpad triediť a plastové fľaše hádzať do žltého kontajnera, ale omnoho lepšia stratégia pre EKO život je odpadu predchádzať.

Prečo? Pretože len za minulý rok sa vo svete vypilo 300 miliárd litrov balenej vody, z čoho vzniklo približne 650 000 ton odpadu. A kam s ním?

Na skládky? Pamätáte na tých 450 rokov, kým sa plastová fľaša rozloží? A počas tejto doby samozrejme uvoľňuje toxické látky do pôdy a vody, ktoré sú základnými zložkami rastu produktov, ktoré konzumujeme. Takže v konečnom dôsledku sa nám to všetko dostane na tanier za čo zaplatíme vlastným zdravím.

Spáliť? Spaľovaním vzniká nebezpečný odpad unikajúci do ovzdušia napr. dioxín, ktorý dýchame práve my.

oceanpollution plastic-sushi_2

Viete kde končí obrovská časť tohto plastového odpadu? V oceánoch, kde sa tieto fľaše pridávajú k 5 triliónom plastovým časticiam, ktoré sa v oceánoch už nachádzajú a tvoria dokonca celé ostrovy. Fľaše sa v oceánoch rozkladajú a miniatúre častice – polyméry, ktoré uvoľňujú toxické bifenoly, stávajú sa súčasťou potravinového reťazca morských živočíchov a tie končia zase len na našich tanieroch!

No a čo recyklácia?

To sa javí ako správna voľba, je to také alibi, ja predsa plastové fľaše hádžem do kontajnera na plastový odpad, ktorý sa potom recykluje. To bolo aj moje alibi pred niekoľkými rokmi, až kým neprišiel AHA moment, o ktorom sa dočítate v článku „Ako som prestala kupovať plastové fľaše„.

Pravda je taká, že v skutočnosti sa celosvetovo recykluje asi len 20% plastových fliaš. Ale my na Slovensku sme v tomto lepší, môžeme sa pochváliť tým, že separujeme a recyklujeme až približne 40% plastových fliaš. Zvyšných „iba“ 60% končí na skládkach alebo v spaľovniach.

Ale slovo recyklácia by som v tomto prípade označia za zavádzajúce. Recyklácia v nás totiž vzbudzuje dojem, že sa niečo znovu použije pre ten istý účel len to prejde nejakým procesom napr. čistením a pod. To sa v prípade plastových fliaš deje len čiastočne. Mnoho plastových fliaš sa spracováva skôr tzv. DOLUcykláciou. Pretože surovina, ktorá sa tou akože recykláciou získa sa nepoužíva na znovu vytvorenie plastovej fľaše ale na tvorbu menej kvalitných plastových výrobkov.

Ale keď si už vodu v plastovej fľaši musíme kúpiť určite ju potom radšej vyhoďme do kontajnera na plastový odpad.

recyklacia-flias

Existuje riešenie?

Jasné, že existuje a je navyše veľmi jednoduché. Našťastie patríme k obyvateľom krajiny, v ktorej máme dostatok kvalitnej pitnej vody, dokonca ňou aj splachujeme… Naša slovenská voda je nám k dispozícii nepretržite, stačí otočiť kohútik a naliať si. Jej kvalita je pravidelne kontrolovaná a monitorovaná a vďaka nerezovej fľaši si ju môžeme zobrať kamkoľvek! Ale o tom sú už ďalšie články:

Piť či nepiť vodu z vodovodu?

Nerezové vs. plastové fľaše

Lucia Koukolová

Ukazujem ľudom cestu k modernému EKO životnému štýlu, ktorý je jednoduchý a príjemný a vďaka ktorému si budete aj vy užívať pevnejšie zdravie, plnšiu peňaženku a skvelý pocit, že robíte veľké veci pre našu krásnu planétu.

Napísala som pre vás dva e-Booky na eko tému - 5+1 krokov k EKO životnému štýlu a Zero waste, v ktorých nájdete jednoduché tipy nielen pre začiatočníkov.

A keďže cestovanie považujem za tú najlepšiu vec, ktorá sa dá kúpiť za peniaze, jeden cestovateľský príbeh som spísala do e-Booku s názvom Poďte so mnou do Dubaja.

Eko aj travel články sa striedajú na mojom blogu Lovely Planet a inšpiráciu z nich môžete načerpať aj vy.

Pripojte sa k eko nadšencom aj na Facebooku a dajte like facebook stránke Lovely Planet.

Viac o mne si môžete prečítať tu>>>

Komentáre

  • eBook 5+1 krokov k EKO životnému štýlu

  • sidebar_2

  • Pridajte sa na Facebooku

  • Sledujte na INSTAGRAME

  • Rubriky

  • Najnovšie články